Pohyby rastlín plnia inú funkciu ako pohyb živočíchov.  Živočíchy si pohybom zabezpečujú potravu, obranu a reprodukciu.

Pohyby rastlín majú rôznu formu a zabezpečujú rastline napríklad vhodné postavenie voči svetlu alebo uvoľňovanie semien.

Väčšinou sa jedná o pohyby jednotlivých častí tela, len u jednobunkových rias o pohyb z miesta na miesto (lokomočný pohyb).

Pohyby rastlín môžeme rozdeliť na fyzikálne a vitálne

Fyzikálne pohyby

•  Tieto pohyby môžu konať aj odumreté časti rastliny a ich podstatou sú fyzikálne zmeny v pletivách.

•  Napr. šišky ihličnanov sú za vlhka zatvorené a za sucha otvorené. Otváranie a zatváranie šišiek označujeme ako hygroskopické pohyby. Pohyb je založený na tom, že bunkové steny na vonkajšej strane šupiny prijímajú viac vody, a teda aj viac napučiavajú ako bunkové steny na vnútornej strane šupiny. Vtedy sa šiška uzavrie. Keď šiška schne vonkajšie časti strácajú vodu rýchlejšie ako vnútorné a šiška sa otvorí.

 Vitálne pohyby

Tieto pohyby konajú živé časti rastlín a u niektorých jednobunkových rastlín celé telo.

Medzi vitálne pohyby rastlín patria:

• Lokomočné pohyby – Taxie

• Ohybové pohyby

Lokomočné pohyby - Taxie

Lokomočné pohyby - taxie - sú pohyby z miesta na miesto. Takto sa pohybujú napr. červenoočká pomocou bičíkov.

Taxie poznáme :

• geotaxie - pohyb vyvolaný zemskou príťažlivosťou fototaxie - pohyb vyvolaný svetlom

• termotaxie - pohyb vyvolaný teplom

• chemotaxie - pohyb vyvolaný chemickými podnetmi

Ohybové pohyby rastlín

Ohybové pohyby (ohyby) sú pohyby jednotlivých častí tela. Rozdeľujú sa na:

•        samovoľné pohyby

Samovoľné (autonómne) pohyby vznikajú bez priameho vplyvu vonkajších podnetov len z vnútorných príčin. Sú to napr. rastové pohyby, kedy sa stonka rastúcej rastliny krúti a kýva. Tieto pohyby spôsobujú zmeny obsahu fytohormónov na stranách rastúcej rastliny.

•        reakčné pohyby

Ohyby vyvolané podráždením - reakčné pohyby vznikajú ako odpoveď na nejaké vonkajšie podráždenie.